Každá firma potřebuje svého autistu

Každá firma potřebuje svého autistu

Ako asi viete, keď autista vyrastie a nie je už dieťa, zázračne sa nevylieči, hoci to tak niekedy podľa amerických filmov vyzerá, keď ukazujú stále len autistické deti. Otázkou potom je, čo s nimi, až dokončia školu? Veľa autistických ľudí, hlavne tí vysokofunkční a aspergeri, má potenciál aj chuť byť užitoční pre spoločnosť a nesedieť len doma. A na to chcela upozorniť SPOSA Bratislava, keď spolu so svojimi partnermi urobila konferenciu pre zamestnávateľov s názvom Každá firma potrebuje svojho autistu.

Ja, Braňo Lacko, čo ste so mnou nedávno mohli čítať na ATYP magazíne rozhovor, som sa 30. novembra 2016 vydal spolu s kamarátkou Luciou pozrieť si túto konferenciu v Bratislave, pretože sme mali obavy, že sa budú šíriť zase nejaké mýty o autizme a tak sme si proste zmysleli, že tam pôjdeme rovno za nás, autistov, a ak by hovorili niečo nepravdivé, opravíme ich. A viete čo? Boli sme veľmi milo prekvapení profesionalitou všetkých vystupujúcich, a musíme povedať, že to bolo na úrovni. Poďme si teda stručne povedať niečo o tom, čo tam o nás zvedavým zamestnávateľom povedali.

Najprv vyvrátili mýty o ľuďoch s autizmom (Mýty o autismu)

Začali príhovorom, z ktorého rovno prešli na vyvracanie mýtov o autizme, asi aby dopredu zabránili ľuďom v nejakom domýšľaní si negatív, dobrá taktika.

Spomenuli mýty ako:

  1. Autisti nemajú city, čo samozrejme máme,
  2. Sme agresívni, čo vo väčšine prípadov tiež nie je pravda,
  3. Nemáme záujem o priateľstvo s inými ľuďmi, lenže my máme, len
  4. Máme problém ho nadviazať
  5. Sme všetci geniálni ako Rainmani, ale nevieme rozprávať. Ako čitatelia ATYPu asi viete, že je tiež nezmysel.
  6. Pokračovali bodmi, že nie je pravda, že sme všetci nevychovaní, že nevnímame a odmietame podnety z okolia, že vnímame ľudí ako veci, že nerozprávame a preto nič nechceme a nepotrebujeme – to si vážne niekto myslí!
  7. A ešte že sme nesamostatní, čo niekedy býva pravda, ale sme učenliví a vieme sa to väčšinou naučiť.
  8. Ďalšie spomenuté mýty, že nemáme radi fyzický kontakt, to je trochu diskutabilné, ako ktorí, ale určite nie všetci.
  9. Absencia empatie – nedávno vyšiel výskum, ktorý zistil, že jej máme naopak až moc a preto sa nám niekedy z nej presiľuje mozog.
  10. Absencia humoru – máme často svoj, ale máme,
  11. Nie sme schopní sa začleniť do spoločnosti – chceme, ale spoločnosť nás práve kvôli viere na takéto nezmysly odmieta bez toho, aby nám dala šancu.

Projekt Autisti v práci (Autism at Work)

Aby SPOSA pomohla nájsť uplatnenie pre autistov, vytvorila projekt Autisti v práci, do ktorého vyškolila 10 couchov (trénerov), ktorí pomáhajú v zamestnaní 30 autistom. Do budúcna pre úspechy chcú tie čísla zväčšovať. Ako ciele projektu uvádzajú začlenenie osôb s PAS do pracovného procesu, zvýšenie kvality života osôb s PAS a ich rodín a zvýšenie povedomia o autizme a posilnenie empatie spoločnosti.

Proces, ako to funguje je taký, že najprv nájdu vhodného uchádzača – autistu, potom ho vyškolený couch sprevádza celým procesom, teda ho pripravuje a trénuje na konkrétnu pracovnú pozíciu a neskôr ho podporuje a priamo v adaptačnej fáze u zamestnávateľa. Čo sa týka ponúk práce, zatiaľ tam nemajú nič také odbornejšie, hlavne administratívu a rôzne pomocné práce, ale myslím si, že do začiatku je aj to dobré. A nie každý zvláda aj odborné činnosti.

Ich podpora pre zamestnávateľov sa skladá z nasledujúcich bodov: Nácvik pracovných činností, príprava pracovného prostredia – prezentácia pre zamestnancov, podpora pri administratíve spojenej s nástupom zamestnanca, asistencia v adaptačnej fáze zamestnanca a supervízia.

Prečo zamestnať autistu?

Ďalej sme v prezentácii videli takú lichotivú časť, a síce, že prečo zamestnať autistu, kde nás pekne opísali, a nie že by si vymýšľali, ozaj väčšinou takí sme. Čiže prečo zamestnať autistu?

  • je úprimný,
  • spravodlivý,
  • čestný,
  • plní úlohy najlepšie ako vie,
  • je dôsledný,
  • má zmysel pre detaily,
  • ochotne pomáha a je vďačný za každú príležitosť, pri ktorej môže ukázať, čo v ňom je, dokáže odhadnúť človeka v krátkom čase,
  • dodržiava pravidlá, ktoré zvyknú byť základom jeho života,
  • práca mu dáva zmysel života – ten bod sa mi páči, bez práce človek nemá chuť žiť, príde si zbytočný a závislý na druhých.
  • A ešte spomenuli iný pohľad na vec, iné vnímanie, ktoré ozaj vie obohatiť pri návrhu niečoho nového, alebo pri riešení zdanlivo neriešiteľného problému.

Čo získa zamestnávateľ?

Ďalšia časť prezentácie bola pre zamestnávateľov opäť motivačná, a síce, že čo tým získajú. A že sa im to veru oplatí, keď napríklad zamestnaním človeka so ZŤP nemusia platiť penále za nezamestnávanie ZŤP ľudí. Neviem ako v Česku, ale na Slovensku firma na každých 20 zamestnancov musí mať jedného ZŤP, inak musí platiť štátu alebo nejakej chránenej dielni za náhradné miesto. Za ľudí s invalidným dôchodkom sa platia aj menšie odvody. Zahrali aj na city, či morálku, keď spomenuli, že získajú dobrý pocit, lebo zamestnaním autistu, zmenia život jemu aj jeho rodine, odľahčia spoločnosť o zbytočné náklady na starostlivosť o človeka, ktorý je schopný pracovať, a popritom pomáhajú zmeniť nazeranie spoločnosti na autistov. V ďalšej fáze prezentácie tam bola prezentácia aj od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde boli vysvetlené zákony, odvody, príspevky, chránené dielne atď. dopodrobna.

Na záver nám ukázali videovizitky zopár zamestnaných autistov zapojených do projektu, ako pracujú v zamestnaní, a boli prítomní aj osobne a trochu ich vyspovedali pri rozhovoroch. Potom sme sa presunuli na obed a potom bola možnosť porozprávať sa s autistami aj ľuďmi z projektu osobne.

A ja ďakujem SPOSA aj ostatným zapojeným, že sa nám takto snažia pomôcť, snáď raz bude zamestnávanie autistov úplne bežná vec.

 

text Branko Lacko / foto archiv SPOSA

Sdílejte

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *