Autisti sú do agresivity tlačení, nevyhľadávajú ju

Autisti sú do agresivity tlačení, nevyhľadávajú ju

Často si všímam, že v médiách a na sociálnych sieťach sú ľudia na autistickom spektre spojovaný s agresivitou. Ale agresívne správanie nie je príznakom autismu, ani Aspergerovho syndrómu. Prečo to tak je?

Napríklad ak má niekto klaustrofóbiu a vy ho na silu, napriek jeho prosbám, budete tlačiť do komory, tak si možno zvykne, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že vás proste odstrčí a z komory ujde. A ak sa s ním v komore zamknete? Asi vás neprekvapí, že môže dostať záchvat úzkosti a že môže byť aj agresívny. Áno aj voči vám. Fóbie sú pre bežných ľudí ešte ako tak pochopiteľné, ale ľudia na autistickom spektre sa veľmi často stretávajú s tým, že ich niekto niekam tlačí.

Denne musíme opustiť svoju komfortnú zónu a prekonať svoje úzkosti

Ja som dospelá. Môžem z nepríjemnej situácie odísť, odkomunikovať svoje problémy, prípadne niekoho požiadať o pomoc – niekedy. Napriek tomu ma často spoločnosť núti ísť na hranicu svojich možností. Denne musím opustiť svoju komfortnú zónu a prekonať svoje úzkosti. Keď potom na konci dňa požiadam niekoho o pomoc s niečím, čo je pre dotyčného banalita, on to odmietne a začne ma do toho tlačiť so slovami „musíš sa to už naučiť zvládať“, tak vybuchnem. Prosim, nerobte to. Čo je pre vás triviálne, môže byť pre niekoho iného veľmi náročné. Ak ste vy takýto problém nikdy nemali, tak to neznamená, že neexistuje.
Musím kvôli tomu bojovať dvakrát tak tvrdo. Vždy sa totiž nájde niekto, kto zhodí moje slová. Cítim sa ponižujúco, keď musím neustále dokazovať, že mám problém. Často som kvôli tomu nútená klamať. Je to frustrujúce. Neznášam klamstvá. Mojím slovám takmer nikto neuverí ani tí, čo ma roky poznajú.

Nie sme ako agresívni opilci, čo vyhľadávajú konflikty

Áno, možno niektorí z nás sú občas agresívni, ale nie bez varovania, nie bezdôvodne a nie zbytočne. Sme agresívni, keď nič iné nefungovalo. Skúsili sme všetko a dotyčný nereagoval. Situáciu nedokážeme už nijak inak vyriešiť. Cítime obrovský vnútorný tlak, ako klaustrofobik v komore. Nie sme ako agresívni opilci, čo vyhľadávajú konflikty, snažíme sa im vyhýbať, ale často sme do nich tlačení. Napriek tomu tú agresivitu často otáčame voči sebe. Viníme sa z toho, máme depresie.

Autisti sú do agresivity tlačení, nevyhľadávajú ju 1

Nevhodné chování se minimalizuje předcházením jeho spouštěčů. Je potřeba své chování i chování dítěte analyzovat a nacházet motivaci pro dítě.

Autisti veľmi citlivo reagujú na nálady ľudí okolo seba

Viete, ľudia na autistickom spektre sa často dostávajú na úplný kraj svojich možností. Ostatní naše problémy a ťažkosti nechápu a tak ich neberú do úvahy. Špeciálne detstvo je veľmi ťažké, keď ste iní. Deti s autismom to majú ešte ťažšie, im totiž často nerozumejú ani dospelí. Väčšina detí s aspergerom (alebo iným typom vysokofunkčného autismu) je v škole šikanovaná. Nie sú to necitliví roboti, ako si možno myslíte. Neopak. Veľmi citlivo reagujú na nálady dospelých okolo seba a deti v triede. Prenášajú emócie na seba, takže aj zle naladená, naštvaná učiteľka ich dokáže veľmi rozrušiť. Možno nerozumejú tak dobre sarkazmu a rôznym narážkam, ale dokážu vycítiť, keď ich niekde nechcú. Musia, rovnako ako ja, prekonávať mnohé úzkosti a pritom nedokážu povedať, že sú na pokraji svojich síl. Často potom prídu o všetku svoju psychickú silu – zamrznú na mnoho hodín, neprehovoria /tzv. shutdown/ alebo sa môžu nervovo zrútiť /tzv. meltdown/, kde je niekedy prítomná agresivita.

Práve preto deti so špeciálnymi potrebami potrebujú mať v škole väčšiu podporu od pedagógov a ich asistentov. Potrebujú, aby dospelí analyzovali svoje správanie (sebareflexia) a správanie dieťaťa. Našli spúšťače problémov a predchádzali im, či rozpoznali a správne reagovali na blížiaci sa emocionálny výkyv. Takže nabudúce, keď budete chcieť obviniť nejaké dieťa so špecifickými potrebami, že sa v škole nevhodne správa, spomeňte si, že je to najmä zlyhanie dospelých. Len v tolerantnom a prívetivom prostredí môže vyrásť z dieťaťa dospelý človek schopný naplniť svoj potenciál. Z každého aspergera/autistu síce nevyrastie génius, ale naše odlišné myslenie môže priniesť tomuto svetu veľa nových ideí. Ak nám to umožníte.

Autisti sú do agresivity tlačení, nevyhľadávajú ju

Z čeho vzniká problémové/stresové chování podle psychologa Přemysla Mikoláše.

V našej spoločnosti chýbaly práve tieto „iné“ deti v školách

Je vidieť, že v našej spoločnosti chýbajú práve tie „iné“ deti v školách. Možno, keby dnešná generácia dospelých ľudí vyrastala medzi deťmi s rôznymi potrebami, rôznej rasy a rôznych znevýhodnení, nebolo by medzi ľuďmi toľko nepochopenia a odporu.
A keď už hovoríme o agresivite. Ja (a nielen ja) sa stretávam s neustálou agresivitou voči mne len preto, že mi niekto nerozumie. Ľudia sú agresívni voči všetkému, čomu nerozumejú. Niektorí ľudia sú agresívni, lebo ich nebaví práca, majú zlé vzťahy alebo je to proste súčasť ich povahy. Nie sme agresívnejší viac ako iní ľudia, len sme agresívni z iných, pre vás nepochopiteľných dôvodov. A to hneď považujete za chorobu. Za problém. A čo je vaša agresivita?

________

Text Mária N. (Vzhledem k velké stigmatizaci lidí na autistickém spektru, neuvádíme příjmení u těch, kteří si přejí zůstat v anonymitě.)

Vzhledem k tomu, že se šíří sociálními sítěmi statusy o agresivitě dětí s autismem, připravujeme s lidmi na spektru autismu k tomuto tématu články.
V e-publikaci Společné vzdělávání, kterou jsme připravili s psychologem Přemyslem Mikolášem, jsme již mnohé, z čeho vzniká stresové chování, zodpověděli. E-publikaci si můžete zdarma stáhnout na webu Nadační fond ATYP.

Sdílejte

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *